Všetko sa točí okolo anatómie a človek má pocit, že pomaly ale isto stráca zdravý rozum. Keď sa pozrie na človeka nevedomky si všíma veci, ktoré predtým prehliadal. Namiesto očí obdivuje fossu supraclavicularis alebo keď zazrie krk, začne rozmýšľať o svaloch namiesto toho, aby si predstavoval aké úžasné by bolo tento krk bozkávať. Anatka vás mení. Pri bežných situáciách nám napadajú samé anatomické veci. Ako napríklad predklonenie. Ihneď hľadám fossu coccygeu, ale aj pri bozkávaní sa môžeme čo to naučiť o stavbe pier a jazyka. Zisťujeme aký citlivý je tuberculum hornej pery a velebíme všetky senzitívne zakončenia čo tam máme a plnohodnotne využívame apex jazyka. Ak sme nebodaj opití a ľudia okolo nechápu, o čom stále melieme, je to preto, že rozprávame po latinsky. Na každého z nás má anatka iný dopad, ale na mňa zaručene negatívny. Mám s tým spojenú jednu "milú" skúsenosť.
Začalo sa to pitvami.Tohtoročné pitvy neprebiehali práve podľa predstáv asistentiek. Študenti boli nepripravení a nik nechcel pitvať, samozrejme česť výnimkám. Mňa to držalo iba na začiatku. Bola som celá nadšená a chcela som si "popitvať". Chytila som sa práce a robila okienkový rez. Režem, režem a naraz zistím že už nerežem lebo som na rebre. Ale to som celá ja, keď chcem niečo urobiť poriadne tak to len dokašlem. K mŕtvole som sa už ani nepriblížila a radšej som študovala ako to malo byť správne. Vtedy som ešte netušila, aký dopad to na mňa bude mať.
Piatok som celý deň venovala anatómii, ale sobota bola o niečom inom. Oslavovali sme kamarátove "narodky". Bolo veľa alkoholu a nik nevedel odolať. Popíjali sme si dookola na milión nepodstatných vecí, ale hlavná vec, že sa vždy našiel dôvod. Na začiatku som bola opatrná, začala som len pivkom. Potom sa otvoril Tatranský čaj a neskôr aj Fernet, čiže som zapíjala Tatranský čaj pivom a nakoniec som to dorazila fernetom. Samozrejme kôl bolo viac a ja som vyzerala celkom podarene. Moje lesklé očičká a nemiznúci úsmev hovorili za seba. Kým som sa nepostavila bolo dobre. Potom sme museli ísť domov a to už v poriadku nebolo. Vtedy u mňa nastal menší "skrat" a prejavila sa včerajšia anatómia. Plná energie a ako utrhnutá z reťaze som začala skákať uprostred cesty a kričať mediálne-laterálne, čo si samozrejme nepamätám. V diaľke som uvidela tieň chlapa, ktorý sa nehýbal. Prvé čo ma napadlo bolo, že je to môj kadaver, ktorý čaká na to kedy si doňho zarežem. Presvedčená, že mám v ruke skalpel bežala som k nemu. Čím viac som sa približovala, tým mal vydarenejší výraz tváre. Ani ma nenapadlo, že na mŕtvolu ten chlap vyzerá až príliš živo. Ja som len naňho kričala mŕtvola. Keď som k nemu dobehla, povedala som mu, že mu idem urobiť okienkový rez a tentokrát správne. On len nechápoavo pozeral a povedal že okenice môžem umývať aj zajtra. To ma už od neho radšej brali kamaráti, aby som vytriezvela. Po chvíli som si všimla, že v ruke nemám skalpel, že žiadna pitva nebude a bola som sklamaná. Keď som úplne začala vnímať, dala som si záväzok, že piť po učení anatómie radšej nebudem a teda buď cez víkend pijem alebo sa učím. A už som to aj vyriešila. Cez víkend nepijem, lebo môžem celý týždeň v škole, takže je to v poriadku.
Komentáre